Bruno Walter

„Disonancia sa zmení na konsonanciu, jednoducho sa musí ustúpiť; snahe o zmierenie, pokoj, lebo v harmónii spočíva v podstate časový priebeh hudby, každej hudby (..)“ (Bruno Walter)

Bruno Walter (1876-1962) je nesporne jedným z najväčších, najrenomovanejších a najvýraznejších dirigentov 20. storočia. Na hudobnom dianí v Európe sa významnou mierou podieľal viac ako päťdesiat rokov. V začiatkoch svojej hudobnej kariéry pôsobil umelec, ktorý sa narodil a vyrástol v Berlíne, v Kolíne a Hamburgu, ale aj vo Vroclave, Bratislave a Rige. Neskôr prijal pozvanie Gustava Mahlera a pôsobil vo Viedenskej opere. Nasledujúcich päť desaťročí kariéry Bruna Waltera sa javí ako jeden veľký úspech: ako dirigent bol neodmysliteľnou súčasťou operných domov a koncertných sál v Berlíne, Viedni, Mníchove, Londýne, Lipsku, Ríme a New Yorku. Úspech však bol len jednou stranou mince, lebo Walter nezostal ušetrený vnútorných pochybností ani rán osudu v súkromnom živote a dopadov politických zmien. Keď nacisti reglementovali hudobný život v Nemecku podľa svojich pravidiel, čo znamenalo začiatok jeho zničenia, musel Bruno Walter, tak ako aj mnohí ďalší umelci židovského pôvodu, opustiť krajinu. Najprv sa presťahoval do Viedne, po anšluse do Paríža a nakoniec odišiel do USA. Po druhej svetovej vojne sa ako jeden z prvých veľkých umelcov vrátil späť do Európy, samozrejme bez toho, aby sa krajine, ktorá ho prijala, obrátil chrbtom. Jeho v pravom slova zmysle „svetová kariéra“ pokračovala v Novom aj Starom svete až do jeho smrti v roku 1962.

Čo sa asi skrýva za takým naplneným životom? Naplneným životom, ktorý reflektuje nielen tento životopis a ktorý našiel svoje poslanie v dirigovaní a v ktorom zároveň našiel miesto aj Bruno Walter ako skladateľ a esejista? V čom spočíva tajomstvo úspechu tohto muža, ktorý určoval nielen hudobný svet, ale aj celý duchovný život svojej doby? Asi sa nedopustíme omylu, ak budeme odpoveď na túto otázku hľadať v tom, že sa na neho budeme dívať ako na jedného z mála nezlomených a veľkých humanistov, pre ktorého viera v hudbu a v jej silu bola vždy nadovšetko. Mal v sebe milosrdenstvo neoblomnosti nádeje v hudbu, v akékoľvek umenie, v akékoľvek duchovno, ktoré všetci v láske vytvárajú. V jej svetle sa odvíjajú a spájajú pestrofarebné životné cesty Bruna Waltera a kľukaté cestičky Európy, ktorej stredom a srdcom je región okolo Viedne, Bratislavy a Budapešti a ktorý sa stal srdcovým regiónom aj Bruna Waltera. Veď tam bije srdce hudby.